Ako sa nakupovalo v Nákupných Maniačkach

november 6, 2015 od Drew - 26 komentárov

Ani neviem, kde mám začať.. tento článok píšem po skončení maniačok, len pred pár hodinami som stála v štúdiu a dozvedela sa verdikt a poradie, v akom som skončila a tak sú všetky emócie čerstvé. Aké to bolo? Zaujímavé. Iným slovom tento zážitok neviem opísať 🙂

Prihlasovala som sa do súťaže ešte dávno, no vždy keď mi z produkcie volali, mi účasť pracovné či iné mimopracovné činnosti nedovolovali až to nakoniec vyšlo. Moja najväčšia obava bola zo súperiek. Predsa len som nekonfliktný typ a nechcela som súťažiť s „hejterkami“ a falošnými intrigantkami. Bola som veľmi prekvapená a spokojná, s akými kočkami ma dala produkcia dokopy – každá štýlom iná, no predsa sme si sadli. Keďže som si musela kvôli natáčaniu brať dovolenku, užívala som si čas trávený s dievčatami naplno. Bola s nimi sranda a dokonca aj štáb bol s nami spokojný, ževraj bola radosť s nami pracovať 🙂

Môj nákupný utorkový deň bol však nočná mora – mali sme niekoľko variant, do čoho ísť na tému kostým trochu inak a vsunúť niekde strapce, žiaľ ani jedna nám nevyšla vzhľadom na to, že buď nemali moje číslo alebo mi kostýmy neboli dobré.. bola som z toho už dosť neštastná a zúfala a to, s čím som vyšla na mólo bolo ozaj už v rámci času to, čo nejak vyšlo.

Najväčší trapas sa dial v kabínkach, musela som ísť pre kameru aj vo veciach, ktoré som nemohla zapnúť alebo ktoré mi pomáhala zapnúť moja poradkyňa Borka. Čiže som najprv bola v podprsenke, pretože sme chceli skúsiť aj variantu s nejakým prádlom pod sakom a chceli sme vidieť ako by to vyzeralo. A áno, som z modelingu zvyknutá na objektívy aj keď som v prádle, bohužiaľ 🙂 Tiež neviem, kde kto nabral, že som sa „silou mocou chcela vtrepať do konfekcie 38“. Ako haló, ja som si vedomá, čo oblečiem a čo nie a vršky sú mi niektoré dobré 38 a niektoré 40, preto sme skúšali saká aj 38. Spodok nosím 42/44 a nehanbím sa za to. A už by si mohli niektorí ľudia uvedomiť, že záleží kde je oblečenie šité, napríklad v Taliansku je 42 naša 38,  v nemecku je 42 naša 44.

Vôbec nie som na svoj súťažný outfit hrdá, súhlasím so všetkým, čo Marián hovoril – nuda, obyčajný outfit vhodný do práce. Ono sa to ľahko hovorí, no realita je iná – tlačí čas, treba veci skúšať, ak nesedia dobre, treba opäť skúšať a ja som to nezvládla dobre. Ku všetkému som sa vo výslednom kostýme vôbec necítila dobre. Bolo nám povedané, že strapce môžu byť aj náušnice, náramok, náhrdelník, potom nám to bolo vytýkané.. Ten výber strapcových vecí bol dosť obmedzený – mne by sa do tohto napríklad vôbec nehodili hnedé strapcové topánky, či hnedá strapcová vesta. Pončo so strapcami by mi nenapadlo skombinovať s kostýmom, pretože to je už pre mňa hranie sa s moc modernými prvkami, v ktorých nie som doma. Teraz s odstupom času, uvažujem, že som mohla ísť radšej do toho s áčkovou sukňou a nejak ho rozbiť. Len ten čas sa nedá vrátiť 🙂

Moja druhá obava spočívala v tom, ako to nakoniec v strižni zostrihajú a či zo mňa nespravia najväčšiu pipinu – čo sa na moje prekvapenie nestalo (teda až na tie zábery z kabíniek). Koniec koncov ľudia, čo ma poznajú vedia aká som a táto „šovka“ nie je o mne, ale najmä o módnom obliekaní 🙂

Vyskúšať súťaž je zaujímavá skúsenosť. Mňa mrzí, že mi nesadla téma, myslím, že ak by som dostala niečo iné, tak by som to dala lepšie – cielila by som na sukne a šaty, ktoré nemám až taký problém na svoju konfekciu zohnať a tak by sa dalo viac vymýšlať. Veď, keď som len od natáčania pozerala tie témy, že Dymové oči, 70.roky, Túlavé tenisky, Perly.. všetko by som brala, len kostým nie 😀

Pozornosť od Bory Mall a mydielko od Katky 🙂

Na záver by som iba chcela podotknúť, že diváci by nemali úplne „žrať“ všetko, čo vidia na obrazovkách – zostrih urobí neskutočne veľa. Mimo kamier sú povedané veci, ktoré na kamerách nie sú a tak sú niektoré konania opodstatnené, lenže pri (ne)správnom strihu vyjdú tie konania ako neopodstatnené a vzniká potom priestor na ohováranie. Preto by sme nemali nikoho súdiť iba podľa toho, ako ho vidíme na kamerách a po tomto zážitku už nikoho súdiť nebudem ani ja. Krásny film na túto tému je Amy – tiež médiá prepierali všetko možné a pritom nikto nevidel do vnútra, čo toho človeka trápi a prečo koná tak, ako koná..

(Prečítané 26-krát, dnes 1 návštev)