Týždeň na Kube

december 30, 2015 od Drew - 3 komentáre

Vidieť Kubu ešte pred vstupom Ameriky do krajiny bol náš sen. Som rada, že sme ho uskutočnili teraz, pretože kto vie, ako komerčne bude Kuba vyzerať po uvoľnení hraníc. Vzhľadom na to, že ani jeden z nás nevie po španielsky, nechceli sme cestovať na vlastnú päsť a ísť bývať k domácim. Všade na fórach som sa totiž dočítala, že miestny veľmi anglicky nehovoria. Taktiež som odmietla možnosť ísť do turisticky umelého Varadera. Našla som zaujímavý rezort v oblasti Jibacoa, čo je presne medzi Havanou a Varaderom. Zájazd som kupovala cez českú stránku https://www.nacesty.cz s ich prístupom som bola veľmi spokojná o všetkom dobre informovali. Keďže to bolo sprostredkované cestovnou agentúrou Neckermann, leteli sme z Viedne do Mníchova a odtiaľ priamo na Kubu. Let trval 11 hodín v nízkonákladovej spoločnosti Condor.Po príchode na Kubu si Vás pri kontrole dokladov odfotia ako aj po jej odchode, takže sa nezlaknite 🙂 taktiež sa budú pýtať, či ste posledný rok neboli v Afrike kvôli chorobám. I keď sa zmenárne nachádzajú na letisku, my sme doleteli o 8 večer miestneho času a už boli zatvorené. Menu sme zmenili na hotelovej recepcii, kde bol kurz skoro 1:1. Na Kube sa nachádzajú dve meny tzv. Convertible pesos (CUC), čo je mena pre turistov a Cuban pesos (CUP), ktorou platia domáci. Kubánci sú veľmi vďační za turistické CUC-y pretože je pre nich výhodné ich potom zmeniť na ich CUP-y.

A toto je výhľad z nášho apartmánu 🙂 cca 20 metrov od našej terasy rovno pláž. Každé ráno okolo 5-6 tadiaľ chodilo menšie nákladné auto, ktoré zberalo vyplavené chaluhy aby mali turisti peknú pláž. Už aj na hoteli bolo vidieť prezamestnanosť – všade kam sa človek pozrel, videl nejakého kubánca ako niečo robí. Čistí, strihá kríky, upratuje, nosí nápoje..

Hotel Memories poskytuje dobrý izbový štandart rovnako s vybavením hotela – bazén, kanoe, šlapací bicykel,biliard, ping-pong, šach, animácie, internet, lekár.. Je all inclusive vrátane alkoholických nápojov – takže si viete predstaviť 😀 Chutnali sme všetky lokálne miešané nápoje a s rumom teda nešetria. Pila som doposiaľ najlepšiu piňa coladu a mojito, ktoré je mimochodom ich národný nápoj. Zaujímavé je, že naň nepoužívajú drtený ľad ako u nás, ale normálny, nedávajú tam limetky a mäta ide do pohára na celej stonke. Cukru dávajú tiež málo a zaregistrovala som, že používajú biely nie trstinový. S jedlom by to mohlo byť pestrejšie, raňajky, obedy aj večere sa stále opakovali.

Miestny záhradníci 2x do týždňa dávali dolu kokosové orechy, ktoré zákazníkom s obľubou ponúkali. Mačetou urezali vždy otvor, do ktorého vám dali slamku. Bolo to zadarmo, no my sme im vždy dali 1Pesos za ochotu 🙂

Mimochodom hotel má dovolený pobyt pre ľudí od 16 rokov, čo znamenalo, že ľudí v našom veku (medzi 20-30rokov) tam bolo minimum. Bolo tu mnoho starších párov z rôznych krajín alebo rodiny s ich ratolesťami v teenage rokoch. Vďaka tomu obmedzeniu je to pokojná a tichá lokalita, ľudia si tam skôr čítali knižky pod palmami ako sa kúpali. V mori sa bežne nachádzalo len zopár ľudí.

Posledné 2 dni prišiel studený front so silným vetrom, takže sme celý deň trávali hraním hier, čítaním a prípadnou prechádzkou po pláži, kde more vyplavovalo medúzy.

Tento hotel ponúkal okrem iného ešte jednu úžasnú vec – koraly v mori pár metrov od brehu. A tie tam skutočne boli! Milujem more a morskú faunu a flóru, doteraz som sa ešte nešnorchlovala pri koraloch, takže to pre mňa bolo niečo úžasné. Rybky ako v akváriu, videla som prvý krát murénu či morského leva (lionfish). Nezabudnuteľný bol pre mňa aj zážitok pri plávaní s delfínmi. To som chcela od malička vyskúšať. Jedine, čo ma mrzelo, že ľuďom nikto nepovedal, že opaľovacie krémy sú pre morskú prírodu nebezpečné a tak sa všetkých 100 ľudí, s ktorými sme cestovali za delfínmi, natrelo opalovákmi a šli tak do mora. V mori pri hoteli boli ľudia disciplinovanejší a šnorchlovali v tričkách alebo neoprénoch rovnako ako ja 🙂

Koraly by sa nemali trhať ani na ne stúpať, všade boli výstrahy voči zachovaniu tejto krásnej podmorskej prírody a videla som, že turisti v hoteli sa voči nej správali s rešpektom.

Spravili sme si samozrejme aj výlet do Havany. Požiadali sme o staré auto a tak pre nás prišiel šofér na Dodge 1959 s druhým kubáncom – sprievodcom a tlmočníkom. Stálo nás to 90pesos (cca 85Eur) + sme nechali tringelt 10pesos za skvelé služby. Náš sprievodca nám porozprával o ich živote, mzde, chudobe a túžbach vidieť Európu. Vedel veľmi dobre rozprávať o histórii, boli sme v obľúbenom podniku Hemingwaya či najluxusnejšom hoteli v Havane, v ktorom bývali najznámejšie osobnosti od herečiek až po súčastných prezidentov.

Staré autá majú prevažne zdenené, ak ho náhodou niekto predáva ide po 25 000pesos pričom bežná mzda kubánca je 20-40pesos mesačne. Nemysliteľné.. Dotykové telefóny však majú všetci, i keď smutne priznávajú, že polka aplikácii v telefóne je im na dve veci, internet mimo hotelových reťazcov stále nie je povolený. Ak má miestny možnosť a známosti v hoteli, ide na internet tam. Niektoré stránky sú však cenzurované – chceli sme si napríklad pozrieť útoky žralokov na Kube a web http://www.sharkattackdata.com nám ukazovalo ako cenzurovanú stránku.

Môže sa vám ako turistom stať, že niekde vás budú otravovať malé deti a žobrať. Treba ich ignorovať. Ako náhle im dáte jedlo alebo peniaze, budú ešte vtieravejšie a agresívnejšie.
Večer nás zaviedli do miestnej dobrej reštaurácie, ktorá má so sprievodcami zmluvu, že ak im prinesú turistov, spolu so šoférom dostanú večeru zadarmo. Musia však jesť v dolných priestoroch reštaurácie akoby v pivnici. Prišlo nám to kruté, no náš sprievodca Herardo nám povedal, že pre nich je to pocta.. no zvláštny to svet.

Kuba je čarovná. Má svoj typický vzduch a atmosféru, ktorú som doteraz nezažila. Plánujeme sa sem niekedy v budúcnosti vrátiť a pozrieť aj iné historické mestá v južnejších častiach ostrova. Najradšej by som to spojila s potápaním, keď už budeme mať spravený kurz 🙂

   
(Prečítané 12-krát, dnes 1 návštev)