Kedy platíte za značku? Kedy sa naozaj oplatí do kozmetiky investovať? Ako spoznám, že aj lacný je produkt je dobrý? Tak ako pri potravinách či iných produktoch, aj pri kozmetike platí, že skutočnú výrobnú cenu produktu ako spotrebiteľ nemáte šancu zistiť 🙂

Čo všetko vstupuje do cenotvorby kozmetického produktu?

• obal
• výskumy
• patenty
• netradičné zložky
• technologické spracovanie zložiek
• objem kupovaných ingrediencií
• marketing
• cieľová skupina
• meno značky
• marža
• zážitok
• zamestnanci
• skladové priestory
• transport
• chod e-shopu/kamenná predajňa
• či sa jedná o individuálnu značku alebo private label
• a mnohé iné

WHITE LABEL

Asi hneď na začiatok v skratke predstavím koncept white label. Predstavte si, že máte nejaký kapitál a chcete založiť kozmetickú značku. No nemáte ani šajnu o formuláciách, reguláciách a ani nikoho nepoznáte, kto by vám vedel produkty formulovať. Máte však možnosť využiť služby tzv.white label biznisu. To znamená, že firma vám ponúkne už hotovú formulu (pre ilustráciu hovorme o kréme). Tú môžete modifikovať o nejaké esenciálne oleje či parfumáciu, aby ste výslednému produktu dodali vašu identitu, prípadne môžete pridať nejaké extrakty. Veľké zmeny v zložení sa tu však nedejú. Takúto formulu si následne obalíte do vami zvoleného obalu (môže byť personalizovaný alebo už nejaký, ktorý na trhu existuje) a wualaa môžete krém predávať pod svojim menom s cenou vami určenou. A teraz si predstavte, že v kozmetickom priemysle nie ste jediný, s takýmto biznis postupom. Koľko značiek využíva rovnaký základ, ktorý len obohacujú o svoju parfumáciu a vône, pričom ceny sa môžu hýbať od super lacných až po veľmi drahé?

White labeling využívajú najmä značky, ktoré nemajú vysoký počiatočný kapitál. Tie, ktoré chcú vzniknúť rýchlo a byť v trendoch toho, čo sa momentálne predáva. A využívajú ich mnohé celebrity, kedy sa zmení väčšinou obal, aby nepôsobil ako 5 iných značiek, ale bol niečím autentický. Celebrity samozrejme pridávajú produktom svoju špecifickú parfumáciu. Inak, zaregistrovali ste vzrastajúci počet celebritných kozmetických značiek? Je to preto, lebo ak má daná celebrita x produktov, stúpa jej hodnota na trhu a ekonomicky je to tak pre ňu výhodnejšie vstúpiť do segmentov, ktoré sú momentálne v kurze.

OBAL

Často krát si pri vyššej cene produktu priplácame za obal. Je pravda, že mnohé kvalitnejšie obaly sú drahšie, no v závislosti od použitých ingrediencii, aj nevyhnutné. Napríklad retinoidy sú najlepšie balené vo vzduchotesných (airless) systémoch, ktoré patria medzi jedny z najdrahších balení. Retinoidy či céčko by mali byť balené v tmavých nádobách. Niektoré ingrediencie majú dlhšiu životnosť, ak sú balené v skle, ktoré je drahšie než plast. Nehovoriac o inovatívnych eko obaloch, ktoré sú z recyklovaných či obnoviteľných materiálov. Žiaľ, ešte stále žijeme v dobe, kedy sú tieto drahšie než neekologické varianty. Čo je tiež nákladnejšie sú personalizované, originálne obaly než ako keď značka vezme už existujúce obaly, ktoré naplní svojim produktom. Komu záleží na tom, ako kozmetika vyzerá zvonku, tak si za estetiku musí skrátka priplatiť.

ZLOŽENIE

Zo zloženia nie je možné zistiť, či značka kúpila ingrediencie lokálne, eticky, ekologicky či sú prírodného alebo syntetického charakteru atď. Toto všetko ovplyvňuje nákupnú a tak aj výslednú sumu. Samozrejme, ak je značka transparentná je to super, no dávajte si pozor aj na green washing.

Zložky v kozmetike musia byť uvedené niekde na produkte alebo obale v INCI tvare, čo je medzinárodný formát označovania kozmetických ingrediencii. Problém však je, že kto z nás neštudoval chémiu a nevyzná sa, je preň ho INCI obdobou čínštiny. Ak už aj niekto začne byť zapálený zložkám porozumieť, nastáva problém číslo 2 a síce, nie je porozumieť ako porozumieť.

Existujú totiž web stránky, ktoré rozoberajú zloženie. No mnohé z nich vám iba povedia, ktoré látky sú bezpečné a ktoré nie. Ale čo to znamená, nebezpečné látky? Že vám odpadne tvár? Väčšinou sa jedná látky, ktoré majú potenciál k iritácii či komedogénnosti. Avšak, to je tiež len u nejakého % ľudí, pre mnohých tieto látky nebudú vykazovať žiadne známky „nebezpečia“. Toto vám však tieto stránky nepovedia a pokiaľ svoje piatkové večery nevenujete hlbšiemu štúdiu ingrediencii, je možné, že vyhodíte polku svojej kozmetickej poličky, lebo veď obsahuje všetko nebezpečné. Ja tieto stránky nepozerám, lebo pri nich vyzerá snáď každý produkt hrozivo 🙂 Sledujem incidecoder.com či https://www.paulaschoice.com/ingredient-dictionary kde dokážem pochopiť význam danej zložky a vidieť, kde sa nachádzajú aktívne látky.

Podľa INCI je výrobca povinný uvádzať zložky od najvyššej koncentrácie. To platí po hranicu zložiek s obsahom 1% a menej. Vtedy sú zložky usporiadané rôzne, čo chráni výrobcu pred prezradením receptu daného produktu. Ako spoznáte, že sa jedná o hranicu 1%? Ak nájdete konzervant. Ten je totiž podľa smerníc možné používať iba v koncentrácii 1% a menej.

Príklady konzervantov v INCI:
Phenoxyethanol 
Benzyl alcohol 
Sodium Benzoate 
Imidazolidinyl Urea 
Butylparaben 
Citric acid 

Aktívne látky by podľa tejto logiky mali byť uvádzané čo najvyššie v liste. Nuž aj ja som to takto pár rokov dozadu vnímala. Ak nájdem aktívnu látku pod 1%, znamená to, že je produkt neúčinný? Nie tak celkom. Mnohé aktívne látky sú silné a účinné aj keď majú okolo 2%, na mnohé sa dokonca ani nerobil výskum vo vyšších koncentráciách. Viac nie je viac a niektoré silnejšie koncentrácie môžu pokožku iritovať. Účinnosť látky ovplyvňujú aj ostatné nosiče v produkte a toto je už naozaj predmetom chemického porozumenia a teda rozbor INCI vám naozaj nič o pôvode, cene, kvalite ingrediencii nič nepovie.

Napríklad:
Deriváty vitamínu A (retinol, retinal, tretinoin..aktívny už od 0,01%)
Kyselina salycilová (v kozmetike sa väčšinou používa 2%)
Niacinamid (účinný už od 2%)

Keď je krém iba drahou voňavkou

Všimli ste si, že mnoho drahých značiek svoje produkty parfumuje tak, aby mali svoju ikonickú vôňu? Logicky idú na naše zmysly – keď nám niečo vonia, je to príjemné a máme k produktu lepší vzťah. Pravda je taká, že parfumácia v kozmetike, okrem otupenia našich zmyslov, nemá absolútne žiaden význam. V poslednej dobe sa kozmetickým svetom ženie iniciatíva kozmetiku neparfumovať. Pridané vône totiž môžu byť skvelým iritantom a ak s ním nemáte problém hneď, môže sa reakcia objaviť časom. Máte teraz svoj obľúbený krém vyhodiť do koša iba pre to, že ste v zložení našli parfum? Iste nie. Ak vám krém vyhovuje, používajte ho naďalej. Slovo parfum v INCI liste totiž nie vždy musí znamenať, že výrobca použil dodatočné vône. Môže označovať aj konzervant či nejakú špecifickú látku, ktorú výrobca zakamufloval pod slovo „parfum“ aby nikto neodkopíroval jeho formuláciu. Problém však nastáva vtedy, ak produkt naozaj neobsahuje nič zaujímavé okrem emolientov, silikónov, konzervantov a vy platíte iba za navoňaný produkt.

Parfum v INCI:

• Fragrance
• Parfum/Perfume/Aroma
• Linalool
• Citronellol
• Cinnamal
• Limonene
• Geraniol
• Eugenol
• Lavender oil (Lavandula angustifolia)
• Rose flower extract (Rosa damascena)
• Bergamot oil (Citrus bergamia)
• Ylang-ylang oil (Canaga odorata)
• Lemon (Citrus limon)
• Lime (Citrus aurantifolia or Citrus medica)
• Orange (Citrus sinensis)
• Tangerine (Citrus tangerine)
• Peppermint (Mentha piperita)
• Spearmint (Mentha spicata)
• Eucalyptus
• Cinnamon (Cinnamomum)

Keď je ošiaľ viac ako aktívna látka

Svojskú kapitolu tvoria uletené a neoverené ingrediencie, na ktorých si niektoré značky postavia marketing. 24 karátové zlato v kozmetike či CBD. Počuli ste už o nich? Vedzte, že na tieto látky neexistujú byteľné výskumy, že naozaj pleti robia nejaký osoh. Zlato je v tomto asi najhoršie. Pôsobí luxusne, že je to niečo viac, ak do produktu aj dajú viditeľné kúsky zlata má to úžasný estetický vzhľad. Výsledok? Za toto si značka rozhodne môže zapýtať o korunu viac. Lebo vám predáva zážitok 🙂 Nie účinok.

Keď je očný krém iba drahším krémom na tvár

Vedeli ste o tom, že očný krém možno vôbec nepotrebujete? Dôvod prečo, sa ukrýva práve v zložení. Mnohé očné krémy, ktoré slúžia na hydratáciu či ako prevencia pred vráskami (rozumej anti-age), sa totiž svojim zložením od svojich súrodencov ako sérum či krém na tvár, až tak nelíšia. Veď si to zoberme aj logicky – aké iné látky, by už len do toho očného krému dali? Veď ak je niečo dobré a účinné, tak to bude fungovať rovnako na líce, čelo, nos či oblasť očí. Azda najmarkantnejším rozdielom medzi nimi býva to, že krémy na oči zvyknú byť neparfumované. Ak nabudúce budete zvažovať kúpu očného krému, možno skúste tieto financie alokovať na lepšie sérum, ktoré si budete nanášať aj na očnicovú kosť. Prečítajte si viac v mojom článku o očných krémoch.

Ktoré zložky teda vo svojej kozmetike hľadať?

Tieto zložky sú známe ako aktívne látky, majú za sebou výskumy a mnohé vám predpíše aj dermatológ na rôzne kožné problémy. O niektorých som už na blogu či youtube hovorila.

Aktívne látky:
Vitamín A (retinol, retinyl, tretinoin..)
Niacinamid (vitamín B)
Vitamín C (kyselina L-askorbová)
AHA kyseliny (kys.glykolová, mliečna, citrónová, mandľová, jablčná..)
BHA kyselina (kyselina salicylová)
Kyselina hyalurónová
Kyselina azealová
Peptidy
Ceramidy
Slimačí sekrét (mucín)
SPF (zinc oxide, titanium dioxide, avobenzone, oxybenzone)

TECHNOLOGICKÝ POSTUP A PÔVOD INGREDIENCII

Čo ako spotrebiteľ nezistíme je, ak značka kupuje alebo využíva nákladnejší technologický postup na získanie ingrediencii. Krásnym príkladom sú oleje – rafinované alebo nerafinované sa tak líšia kvalitou, čo sa odráža na ich predajnej cene. Tu zohráva aj úlohu to, z akej krajiny značka berie danú látku, ak je to z druhého konca sveta, vedzte, že v cene produktu je zahrnutý aj tento logistický náklad. Malá firma si taktiež nebude môcť dovoliť obrovský objem ingrediencii, čo je vždy drahšie. Čím viac produktov alebo surovín od výrobcu kupujete, tým je lacnejšia cena za jednotku.

Látky vyrábajú labáky v rôznej kvalite, od čoho bude závisieť aj nákupná cena. Ako už však bolo vyššie spomenuté, pôvod, kvalitu a často krát ani koncentráciu danej látky len z INCI listu nezistíte. Tu sa musíte spoliehať na to, či vám daný produkt funguje, či sa vám páči, či dôverujete danej značke a podobne.

PATENTY

Mnohé značky sa oháňajú jedinečnými patentmi, výskumami a netradičnými zložkami, ktoré používajú. Často sú to špeciálne zložky zberané jednorožcami za mesačného svitu kdesi v himalájskych kopcoch. Rozumej ťažšie dostupné zložky, ktorých získanie niečo stojí 🙂 Potom si značka na túto zložku urobí výskum, na nie veľmi širokej zložke a nie príliš dlhú dobu, pretože to by sa všetko ešte viac predražovalo. Zistí, že väčšina skúmaných subjektov vidí za krátku dobu zlepšenie, značka beží na patentový úrad, kde si nechá svoj nový objav patentovať. Všetky tieto poznatky neskôr využije na propagáciu produktu (marketing). Nuž toto môže znieť veľmi pekne. ALE. Jeden krátkodobý výskum na malej zložke subjektov o dokonalom účinku danej zložky veľa nehovorí. Nie je to rokmi skúmaná a vedecky podložená látka, ktorá by nahradila iné aktívne látky. Nevieme, čo daná látka urobí, ak ju bude používať žena po dobu 10-20 rokov. No aby som nebola tak kritická, niekedy sú tieto patenty naozaj výborným objavom. Niektoré látky si takto objaviteľ držal niekoľko rokov patentované, následne ich predal väčším spoločnostiam, ktoré si opätovne na ne urobili výskumy a zistilo sa, že sú naozaj účinné.

Berte na vedomie, že všetky kozmetické firmy na svete majú prístup k všeobecne platným vedeckým záverom. Mnohé firmy zarábajú predovšetkým na marketingu a nie na objavoch, ktoré by robili pre dobro celej spoločnosti – to robia najmä nezávislé vedecké pracoviská.

MARKETING

Marketing nie je vždy zlý, o značke sa inak spotrebiteľ absolútne nemusí dozvedieť. Niektorí ľudia majú naopak nedôveru v produkty, o ktorých v živote nepočuli. Je však pravda, že reklama stojí veľa. Čím viac značka cieli na širšie zameranie reklamy – od tradičných cez nové médiá, tým viac musí investovať, čo sa samozrejme odrazí aj na cene.

CIEĽOVÁ SKUPINA

Medzi posledný faktor patrí cieľová skupina. Viete, koľko stojí kozmetická línia Georgio Armani? Je zrejmé, že značka si dala záležať, aby jej produkty kupovali klienti ich odevnej divízie, ktorí si potrpia na luxus. A je im úplne jedno, že zložky krému za 400$ by iste našli aj u inej značky za 20$ 🙂 Niekedy si jednoducho ľudia lacnejšie nebudú kupovať, lebo veria, že čo je drahšie a značkové, je aj lepšie. Ak do tejto skupiny nepatríte, gratulujem vám, práve ste ušetrili 380$ na jednom kréme :))

Ja myslím, že sú produkty, ktoré majú opodstatnene vyššiu cenu. No príde mi nelogické platiť stovky eur za niečo, čo obsahuje základné skutočne lacné suroviny ako glycerín, minerálny olej či vodu.

Na záver by som chcela podotknúť, že ak si potrpíte na vôni a peknom obale, nie je na tom nič zlé. Vy ste pánom svojej peňaženky a svojho šťastia a ak vám robia práve tieto senzorické produkty radosť, nikto vám to nemôže vziať 🙂